Obec
Važec
leží v najvýchodnejšej časti Liptovskej kotliny, pod južnými
svahmi tatranského Kriváňa. Východne od Važca prebieha čiara európskeho
rozvodia, ktoré rozdeľuje Popradskú a Hornádsku kotlinu od Liptovskej.
Liptovská kotlina je ohraničená z juhu hrebeňom Nízkych Tatier a zo
severu masívom Vysokých a Západných Tatier. Stredom kotliny sa vinie
rieka Váh, ktorá spája dediny a mestá Liptova i celého Považia. Važec
je najvýchodnejšou obcou Liptovskomikulášskeho okresu a na východe
susedí s obcami Štrba, Šuňava a Liptovská Teplička, ktoré patria do
Popradského okresu. Na západe susedí s chotárom Východnej, sčasti
Liptovskej Kokavy. Pre členitosť terénu na juhu i na severe obec mala
len sporadický styk s horehronskými obcami a s obcami na poľskej strane.
Katastrálne územie Važca sa rozprestiera v čiare od severu k juhu,
na západe: od Kriváňa cez Grúnik, korytom potoka k Čiernemu Váhu,
na východe" od Furkotskej doliny Rakytovcom cez Hovaud, Hlbokou dolinou
k Čiernemu Váhu. Do ustanovenia Tatranského národného parku roku 1949
severná hranica katastrálneho územia prechádzala vrcholmi Kriváňa,
Krátkej a Ostrej do Furkotskej doliny. Roku 1949 tatranské časti chotára
( "hole" ) boli odovzdané do operatívnej správy Tatranského národného
parku, a tak terajšia, súčasná severná čiara katastrálneho územia
Važca prebieha pod cestou Slobody v úseku Tri studničky - Štrbské
Pleso. Južná čiara važeckého katastrálneho územia ide korytom rieky
Čierny Váh. Nadmorskou výškou 792 m (stred obce) i geografickým položením
chotára s výškovým rozpätím od 710 až do 1118 m n. m. Važec sa zaraďuje
medzi podtatranské obce s vysokohorskou klímou, s tatranskou faunou
a flórou. Klíma v podtatranskej oblasti je výrazne kontinentálna,
čo sa prejavuje značným rozdielom teplôt v zime a v lete. Charakteristické
sú prudké zmeny počasia, ktoré sú sprevádzané zrážkami. Zima trvá
od konca novembra do konca marca. Geografická poloha určuje, že vetry
majú prevládajúci smer od západu až severozápadu, zriedka od východu..
Proti bezprostrednému účinku severných vetrov važecký chotár chráni
masív Vysokých Tatier. Obec obklopuje orná pôda, ktorá prechádza do
lúk a vo vyšších polohách do pastvín a lesov. Lúky a pastviny sú prestúpené
lesným porastom a tak utvárajú prírodné prostredie, ktoré je známe
pod názvom "važecké lúky" - vhodné na zber lesných plodín a na turistiku.
V lesnom spoločenstve má výrazné zastúpenie smrek a borovica, ojedinelo
smrekovec, jedľa, buk a javor. Lúčne porasty sú popretkávané pestrosťou
horskej kveteny, z ktorých sú cenné: prvosienka jarná, žltohlav európsky,
šafran Heuffelov, poniklec biely, zvonček alpský, záružlie močiarne
a pod. Fauna je rozmanitá, druhovo pestrá a bohatá. Zo živočíšneho
spoločenstva treba spomenúť početné stavy jelenej a srnčej zveri,
v poslednom čase sa tu udomácňuje medveď hnedý a zdržiava sa aj vlk
obyčajný. Chotár Važca pretína rieka Biely Váh, ktorá pramení po Kriváňom.
Tok Bieleho Váhu je dlhý 31,5 km a má jednoznačne bystrinný charakter.
Zosilnený prevažne pravostrannými prítokmi razí si z pramennej oblasti
cestu na juh. Bariéra predhoria Nízkych Tatier mení smer toku Bieleho
Váhu na západ. Za Važcom sa prediera vápencovými roklinami tak, aby
sa pri Kráľovej Lehote spojil s Čiernym Váhom a tak vytvoril rieku
Váh. Bezprostredne nad južným okrajom obce sa dvíha pahorkatina s
označením Važecký kras. Je rozložený v priestore asi na 30 km2. Tu
sa geomorfologicky utvorili krasové útvary, z ktorých najvýraznejšia
je Važecká jaskyňa. Jaskyňa vznikla na vrstevných plochách a puklinách
vápencov a dolomitov pôsobením podzemných krasových vôd. Ponor týchto
vôd je na viacerých miestach krasového územia, ale najkoncentrovanejšie
v chotárnej časti Priepadla, 3 km od obce. Ponorné vody vystupujú
pred samou jaskyňou na povrch, aby vtiekli do Bieleho Váhu. V západnej
časti obce je vstup do Važeckej jaskyne. Prehliadková trasa jaskyne
má dĺžku 345 m. Prehliadka jaskyne je veľmi pohodlná, pretože prebieha
väčšinou po horizontálnych chodníkoch s nepatrnými výškovými rozdielmi.
Važecká jaskyňa sa vyznačuje bohatou kvapľovou výzdobou prevažne bielej
farby s paleontologickými nálezmi kostí jaskynného medveďa. Je turisticky
vyhľadávaným miestom pre blízkosť Vysokých Tatier a dobré komunikačné
spojenie. Važec leží na trase komunikačných spojov medzi Liptovom
a Spišom. To ovplyvnilo zástavbu a rozvoj obce, ktorá sa tiahne pozdĺž
starej hradskej a obostúpila obidva brehy Bieleho Váhu. Komunikatívnosť
je teda v smere od západu na východ. Od roku 1939 výstavbou štátnej
cesty číslo 18 sa zvýšila jednak priepustnosť dopravy a znížila sa
dopravná nehodovosť a hlučnosť v obci tým, že hlavná dopravná tepna
ide poza obec. Najvýraznejšou dopravnou tepnou je Košicko-bohumínska
železnica. Komunikatívnosť smerom od obce na juh i na sever je obmedzená.
Sú tu zväčša len poľné cesty a dve cesty bez živičného povrchu (jedna
smerom ku chate kpt. Rašu a druhá smerom k Čiernemu Váhu). Tieto cesty
sa neudržiavajú na škodu hospodárskeho využívania zdrojov južných
i severných plôch chotára, kde sa núkajú priestory pre rekreačné zázemie.
Z obce vedú turistické chodníky do Vysokých Tatier, najmä do oblasti
Kriváňa a Štrbského plesa, ale aj do oblasti turisticky zaujímavého
údolia Čierneho Váhu.
>>> VAŽEC - viac info <<<
